Pred pár dňami som zachytila rozhorčenie nad letákom istej spoločnosti ponúkajúcej trvalý pobyt v Bratislave za drobný mesačný poplatok. Prakticky virtuálne sídlo pre fyzické osoby. Myslím, že ľudí to rozčulovalo z dvoch dôvodov – z obavy pred preplnenými parkoviskami v hlavnom meste a tiež preto, že si z toho niekto urobil zárobkovú činnosť. Druhý dôvod nebudem rozoberať, nakoľko z pohľadu funkčnosti parkovacej politiky je irelevantný. Poďme sa však pozrieť na to, ako by skutočnosť, že sused má na svojom byte nahlásených 50 trvalých pobytov, mohla ovplyvniť, či večer zaparkujem alebo nie.
Parkovacia politika v Bratislave je založená na zónach, v ktorých budú mať možnosť rezidenti parkovať na základe trvalého pobytu v danej lokalite. Zóny sa plánujú od veľkosti na úrovni mestských častí až po zóny, ktoré budú zahŕňať iba pár ulíc (takže ľudia z vedľajších ulíc už nebudú môcť využiť ich parkovacie kapacity, hoci budú mať trvalý pobyt v danej mestskej časti). Rozdelenie zón bude v kompetencii mestských častí a bude závisieť od skutočnej situácie s parkovaním.
Každý z nás chce parkovať čo najbližšie k svojmu bytu, práci, ráno a poobede blízko škôlky, raz za čas blízko lekára, divadla a pod. Parkovacia politika založená na trvalých pobytoch rieši z tohto zoznamu iba parkovanie pred vašim bytom či domom – to každodenné, najkľúčovejšie.
- Trvalý pobyt môže byť iba jeden. To znamená, že sa nedá „prešpekulovať“ systém tak, že by sa prihlásil človek aj v Starom Meste, aj v Novom Meste, aj v Petržalke, aj v Ružinove… a tým si zabezpečil parkovanie všade, kde potrebuje. Taktiež parkovacia karta bude neprenosná a bude viazaná na EČV (ŠPZ). Takže, ak by dotyčný chcel mať zabezpečené parkovanie všade, musel by mať auto pre každú zónu zvlášť.
- Trvalý pobyt je podmienka pre získanie práva parkovať iba v danej zóne a nikde inde (inak by zóny stratili zmysel). Z toho vyplýva, že človek bude chcieť získať parkovanie tam, kde sa pohybuje autom najčastejšie a zároveň tam má najväčší problém zaparkovať. Z môjho pohľadu sú to dve lokality – kde reálne býva, eventuálne kde dochádza denne za prácou. Myslím, že budete súhlasiť, že bývanie bude pre výraznú väčšinu prvou voľbou.
Tak sa na to poďme teraz pozrieť z druhej strany.
- Kto si bude kupovať virtuálny trvalý pobyt? Tak, ako sme pred chvíľou spomínali, prioritne ten, kto potrebuje zaparkovať pred svojim bytom. To znamená, že tam reálne býval a býva. Obava z prílevu nových áut nemá opodstatnenie – prečo by niekto parkoval auto kilometre od svojho bytu? Parkovacou politikou však bude eliminované obsadzovanie parkovacích kapacít autami ľudí dochádzajúcich za prácou, návštevami, susedmi z iných lokalít.
- Prečo teda nemá nahlásený trvalý pobyt v byte, keď tam býva? Lebo s veľkou pravdepodobnosťou býva v podnájme a majiteľ má strach trvalý pobyt u seba v byte nájomníkom povoliť (bližšie informácie k téme rizík a výhod udelenia trvalého pobytu nájomníkom nájdete v článku tu). Nájomníci tak musia hľadať riešenie:
- buď nájdu byt, kde im majiteľ povolí trvalý pobyt, alebo
- si kúpia vlastný byt
– obe finančne i časovo náročné riešenia. Uvedomme si však, že v konečnom dôsledku nový nájom alebo vlastný byt v Bratislave nič nemení na otázke, o ktorú nám ide – či večer zaparkujem. - využijú službu virtuálneho sídla. Nemusia sa sťahovať a poplatok za vyriešenie celého problému je minimálny
- Kde si bude takýto človek hľadať virtuálny trvalý pobyt? Len a len v lokalite svojho reálneho bývania. Teda tam, kde naozaj býva a naozaj parkuje.
Čo by sa stalo, ak by trvalý pobyt nájomník vôbec nedostal?
Myslíte, že sa tým uvoľní parkovacie miesto, keďže bez trvalého pobytu nebude môcť parkovať? Ja si myslím, že najprv budú takíto nešťastníci parkovať kade-tade. A až budú mať dosť pokút, zmenia lokalitu, alebo si kúpia vlastný byt. Náš byt však nezostane dlho prázdny. To by sa majiteľovi nevyplatilo. Pravdepodobnosť, že dnes bude nájomník bez auta, je naozaj malá. Buď teda začne majiteľ dávať trvalé pobyty, aby sa dal byt prenajať, alebo byt predá. A s novým vlastníkom bytu príde trvalý pobyt a s ním parkovanie v zóne… Takže na konci sme zas na tom istom počte bytov a áut. Jediný rozdiel je, že OFICIÁLNE s nahlásenými trvalými pobytmi.
Zrušenie možnosti virtuálneho trvalého pobytu z pohľadu parkovania nič nerieši.
Poďme sa pozrieť, čo virtuálny trvalý pobyt prináša pozitívne pre nás všetkých.
Základom je pochopiť, prečo je vlastne parkovacia politika podmienená trvalým pobytom
Aktuálny stav je, že podľa štatistík 9% Slovákov (t. j. 461.000 ľudí) žije reálne inde, ako majú trvalý pobyt (zdroj: https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/54204-mame-presne-cislo-o-kolko-prichadza-bratislava-vdaka-cezpolnym-ktori-si-v-nej-nenahlasia-trvaly-pobyt). Hoci zdroj uvádza nižšie číslo, môj osobný odhad je, že najmenej polovica z nich sa týka Bratislavy, t. j. viac ako 200.000 ľudí, ktorí v Bratislave bývajú, ale nemajú tu trvalý pobyt. Prečo toľko rečí okolo trvalých pobytov?
Treba si uvedomiť, že byty v Bratislave budú obývané a je jedno, či majiteľmi alebo podnájomníkmi. Na počte ľudí a áut forma bývania nič nezmení. Rozdiel je v tom, či z toho mesto bude mať prílev financií alebo nie. Problém je totiž v tom, že s pribúdajúcim obyvateľstvom (vďaka novej výstavbe) narastá už aj tak obrovský tlak na infraštruktúru, občiansku vybavenosť, kvalitu života, no nezvyšujú sa financie, ktoré má mesto k dispozícii. Tie sa totiž odvodzujú od počtu reálnych trvalých pobytov – a toto je kameň úrazu. Trvalé pobyty, na rozdiel od počtu obyvateľov, nepribúdajú. Ťažko sa potom budujú nové škôlky, nové prípojky MHD a pod., keď nie je rozpočet.
Toto je úplne kľúčové – celá parkovacia politika je prioritne zameraná na zvýšenie príjmu do mestského rozpočtu. Ale pozor, nie poplatkami za parkovacie miesta, ale primätím ľudí k nahláseniu trvalého pobytu. Vďaka nahláseným trvalým pobytom získa mesto od štátu podiel na daniach, ktoré sme všetci už aj tak odviedli. Takže časť daní, ktoré sme už zaplatili, sa vďaka nahláseniu trvalého pobytu vráti späť tam, kde bývame.
Pomôže parkovacia politika uvoľniť parkovacie kapacity?
Nečakajme od tohto zázraky. To je nemožné. Ak raz mestská časť má 50.000 bytov a priemerne na každý z nich pripadá 1 auto a celkové oficiálne parkovacie kapacity má pre 25.000 áut, žiadna parkovacia politika nedokáže nafúknuť priestor a umiestniť všetky autá a ideálne „rovno pod okná“ majiteľa.
To, čo však parkovacia politika DOKÁŽE, je získať lepšie parkovanie (a nie len parkovanie) SPROSTREDKOVANE a to IBA vďaka podmienke trvalého pobytu:
TRVALÝ POBYT ⇨ vyšší rozpočet mestských častí o podiel na daniach ⇨ parkovacie domy, kvalitná MHD ⇨ SPOKOJNOSŤ OBYVATEĽOV BRATISLAVY
Čo máme z virtuálneho trvalého pobytu my, ostatní?
Majiteľom nehnuteľností bude ešte nejakú dobu trvať, kým nahlásia trvalé pobyty nájomníkov a často, žiaľ, i svoje. Tým škodia nám všetkým. Ak by sa majitelia správali zodpovedne, nemali by virtuálne trvalé pobyty vôbec priestor na vznik.
Virtuálne trvalé pobyty
- Z dlhodobého hľadiska nijako negatívne neovplyvňujú počet parkovaných áut v jednotlivých lokalitách.
- Urýchľujú a podporujú presun finančných prostriedkov ku kompetentným, čo vytvára predpoklad k rýchlejšiemu budovaniu nových parkovacích kapacít, oprave ciest, zlepšeniu MHD a pod., vďaka čomu by otázka parkovania mohla v blízkej budúcnosti zmiznúť z našich každodenných tém.
Alternatívou k virtuálnemu trvalému pobytu je administratívny trvalý pobyt. Nahlasuje sa na ohlasovni pobytov na MÚ MČ, je bezplatný, akurát nie je viazaný na konkrétnu adresu, iba na mestskú časť, takže nepotrebujete súhlas majiteľa nehnuteľnosti. Vyplývajú z neho všetky výhody a nevýhody (pošta) virtuálneho trvalého pobytu.
Na koniec by som rada podotkla, že nie som majiteľkou žiadneho virtuálneho sídla a ani nie som nijako politicky angažovaná. Osobne však virtuálne sídla vnímam ako šikovný podnikateľský ťah, ktorý brilantne využil aktuálnu dieru na trhu a v konečnom dôsledku prinesie prospech všetkým, čo bývame v Bratislave.
Text: Ing. Zuzana Hirländerová
Foto: pixabay.com (ilustračné)
